Vstupná hala
Portréty dávnych majiteľov a manželov Kataríny Pálffy - Jána Krušiča, Štefana Ilešháziho, aj iných rodinných príslušníkov mocného rodu, nás sprevádzajú na vzrušujúcej ceste do minulosti... Vstupný salón nadchne návštevníka štedrou dávkou vkusu a luxusu, ktorý je však iba zlomkom zo zašlej slávy sídla Jána Pálffyho, milovníka umenia a jedného z najväčších zberateľov v strednej Európe. Vďaka zachovaným dobovým fotografiám a odporúčaniam historikov a znalcov, ktoré pomáhali terajšiemu majiteľovi pri vyhľadávaní a nákupe drahocenných inventárov a nábytku, sa podarilo do miestností v najstaršej časti ŠIMÁK ZÁMOK PEZINOK prinavrátiť noblesu. Zlatá sedacia rokoková súprava z čias francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., starobylé barokové kreslá potiahnuté vzácnymi výšivkami, či mohutné stojace barokové hodiny, zdobené vzácnymi drevenými dýhami, vytvárajú atmosféru, akoby z miestnosti gróf Pálffy len na chvíľu odišiel. Latinský citát na zlatom ciferníku hodín „Tempus Nascendi, Tempus Moriend - Je čas rásť, Je čas zomrieť“ pripomína, že čas mocných Pálffyovcov sa pominul a je načase, aby žezlo nad znovuzrodeným zámkom prevzal nový majiteľ.
Pracovňa
Dôkazom, že spolupráca majiteľa a historikov bola zmysluplná, je bronzová soška umiestnená na kozubovej doske, znázorňujúca ušľachtilé telo starovekého boha Merkúra. Súdiac podľa dobových fotografii, do ktorých majú šancu nahliadnuť aj samotní návštevníci, ide o jedno z diel, ktoré sa v minulosti nachádzali v Pálffyho apartmánoch. Nie je však jediným. Ako návštevník prechádza prepychovými komnatami, zastaví sa v pracovni samotného grófa Jána Pálffyho, ktorú zdobí nielen portrét jej najznámejšieho užívateľa, ale aj vzácny pracovný stôl pochádzajúci z Francúzska z 19. storočia, zdobený ebenovou dyhou a vzácnou slonovinovou intarziou. Ľahko si pri ňom môžeme predstaviť postavu slávneho grófa, ako v tradičnom šľachtickom uhorskom kabáte, s odloženou čapicou ozdobenou farebným perom a sústredeným pohľadom v tvári, starostlivo podpisuje úhľadným písmom účty za ďalšie umelecké diela, ktoré majú obohatiť jeho zbierku...
Dámsky salónik - Zbierka kabinetov
Najväčšiu časť muzeálnych zbierok v historických apartmánoch zaberajú kabinety, ktoré už po stáročia tvorili neodmysliteľnú súčasť obydlí šľachty i bohatého meštianstva. Boli spoľahlivým pomocníkom na ukrývanie tajomstiev, šperkov i iných drahocenností. Napriek tomu, že ich vonkajší tvar závisel od meniacich sa štýlov a v behu dejín sa neustále menil, charakteristickým znakom kabinetov zostáva ich centrálna, niekedy až architektonicky pôsobiaca forma s viacerými zásuvkami a policami, často doplnenými prednými otváracími dvierkami.
V priestoroch historickej expozície zrekonštruovaných PÁLFFYHO APARTMÁNOV sa nachádza jedinečná zbierka umeleckých kabinetoch na území Slovenska, prezentujúcich rôzne obdobia a štýly. Medzi vzácne dreviny, z ktorých sú vyrobené kabinety zastúpené v zámockej zbierke, patrí mahagónové drevo, javor i eben. Nábytkárski majstri ich využívali v luxusných kombináciách so vzácnou slonovinou, polodrahokamami, či dokonca intarziami z korytnačky.
K najstarším vystaveným kabinetom patrí takmer tristopäťdesiatročný, unikátne zachovaný kabinet z flámskych Antverp, na ktorom sa akoby zázrakom podarilo zachovať pôvabnú brokátovú výšivku so zvieracími motívmi, dotvorenú kúzlom žiarivých sklíčok a zlatých hodvábnych nití.
Medzi najvzácnejšie kúsky patrí nepochybne barokový kabinet v prijímacom salóniku z roku 1745 až 1750 z dielne würzburgského majstra Carla Maximilliana Matterna: Je dokonalým príkladom toho, ako sa i kus nábytku na bežné použitie, môže stať skutočným umeleckým skvostom. Vzácne drevené dyhy poukladané do zložitých intarzií vytvárajú na povrchu nábytku fascinujúce kvetinové a mytologické scenérie. Slávnu éru ,,historizmu“ 19. storočia, ktorá čerpala inšpiráciu najmä z umení dôb minulých, akými bola gotika, renesancia či barok, zaujímavo zastupuje neorenesančný kabinet, pri ktorom sa tmavá ebenová dyha snúbi s jemnou eleganciou slonoviny, z panciera korytnačky a polodrahokamov, hrajúcimi všetkými farbami.
Spálňa
Vkus majiteľa, cit pre doby minulé a tiež dôkladná práca odborníkov, je badateľná v grófskej spálni, ktorá je takmer na nerozoznanie od pôvodnej miestnosti z prelomu 19. až 20. storočia. Miestnosti dominuje úchvatná baroková posteľ z konca 17. storočia, dekorovaná detailnou a zložitou rezbárskou výzdobou, v ktorej prevládajú najmä typické motívy z obdobia baroka, akými sú okrídlené anjelské hlavy, mušle a bohaté florálne vzory.
S históriou Pezinka je úzko spätý obraz umiestnený v spálni. Ján Kupecký, jeden z najvýznamnejších barokových portrétistov, pôsobiacich na prelome 17. a 18. storočia na území habsburskej monarchie, je dodnes preslávenou osobnosťou, napĺňajúcou srdcia Pezinčanov pýchou a radosťou. Napriek tomu, že Kupeckého diela nájdeme zastúpené v každej veľkej európskej galérii starého umenia, na Slovensku máme iba tri maľby, ktorých autorom je práve majster Ján Kupecký. Portrét mladíka s opereným klobúkom a šabľou, zdobiaci náprotivnú stenu v spálni, sa prisudzuje jeho anonymnému žiakovi, súdiac najmä podľa maliarovej dômyselnej práce, zahŕňajúcu hru s temnými farbami, šerosvitom a až mýtickým osvetlením mladíkovej tváre a rúk. Ján Kupecký sa však vymykal tvorbe barokových diel, akú nastolili majstri Rembrandt a Caravaggio. Majstrovské zvládnutie techniky tenebrismo (prudké striedanie svetla a tieňa) ktorej predstaviteľmi boli práve spomínaní umelci, sa prejavuje aj v jednom z najväčších umeleckých pokladov pezinského zámku.
Jedáleň
Pozoruhodnou miestnosťou PÁLFFYHO APARTMÁNOV je jedáleň, kde sa nachádza najstarší a jeden z najvzácnejších obrazov na zámku. Olejomaľba z I. polovice 18. storočia, znázorňujúca Sv. Františka z Assisi sa vyznačuje typickou barokovou emfáziou, teda zobrazením vypätého náboženského vytrženia, extázy, ktorý bol typický pre toto obdobie. Ale práve u Jána Kupeckého sa s ním stretneme len veľmi zriedka. Tajomný zdroj svetla dopadá na hlavu svätca a zmäkčuje monochrómne hnedé, zemité tóny, z ktorých vystupuje najmä tvár a ruky Sv. Františka. Skúsené oko návštevníka si všimne, akú veľkú pozornosť venoval autor očiam, ktoré ožívajú nadpozemským svetlom pri výraze svätcovho dojatia...
Miestnosť pre sluhov/ Bývalý grófsky budoár
Historické apartmány grófa Pálffyho uzatvára nenápadná miestnosť, ktorá v minulosti slúžila ako grófov budoár, či miestnosť pre služobníctvo. Dominantou sú tu najmä dve vzácne dobové truhlice z orechového dreva. Mladšia, tirolská truhlica z prelomu 17. - 18. storočia, sa vyznačuje provinčnou výzdobou doslova s ľudovým nádychom. Klenotom zbierky je takmer 500-ročná renesančná truhlica z orechového dreva, pôvodom z Francúzska. Mohutný, architektonický tvar truhlice je precízne dekorovaný gotickou ornamentikou zahrňujúc vitráže, gotické ružice, alebo štíhle, lomené okenné oblúky.
